Ako poraziť elity

Autor: Lukáš Meravý | 8.8.2016 o 7:32 | (upravené 8.8.2016 o 7:48) Karma článku: 3,55 | Prečítané:  456x

V poslednej dobe sa veľa písalo o takzvaných elitách. Ako synonymá sa používajú slová establishment a mainstream.

Kebyže chceme byť prísni, tak musíme uznať, že tieto slová majú rozdielne významy. Väčšinou sa však myslí to isté – vrchnosť, či už mocenská, alebo akási odtrhnutá „intelektuálna“ elita, ktorej stanoviská majú väčší mediálny priestor, než je ich percentuálne zastúpenie v spoločnosti (ak čítate DenníkN, viete o čom hovorím).

Konvencionálne sa tento problém vykladá ako konflikt vzdelaných proti nevzdelaným a mesta proti vidieku. Podľa mňa to však nie je také jednoduché. Nie je to ani tradičný konflikt medzi bohatými a chudobnými, medzi ľavicou a pravicou, medzi liberálmi a konzervatívcami – aj keď niektoré charakteristiky týchto konfliktov zostávajú aj dnes, avšak ustupujú do úzadia. Hlavný konflikt dnes vo vyspelých západných demokraciách (a k nám to postupne prichádza) vedú centralizátori s decentralizátormi, konformisti s nonkonformistami, kolektivisti s individualistami a regulátori s deregulátormi. Prichádza k netradičným spojenectvám medzi nominálne ľavicovými a pravicovými subjektami a miliardári sa vyhlasujú za zástupcov jednoduchého ľudu. Vo svojom jadre je to nekonečný konflikt medzi slobodou a neslobodou preoblečený do nových šiat, v ktorom sa hľadá nová rovnováha.

Nepochopiteľné správanie elít

Zoberme si napríklad predstaviteľov etalónu technologického pokroku zo Silicon Valley. Človek by od takého Marka Zuckerberga čakal, že bude pravičiar alebo libertarián, že bude podporovať voľné šírenie informácií a maximálnu slobodu slova. Facebook, Twitter a ostatní technologickí giganti však podporujú Demokratickú stranu a začínajú cenzurovať názory, ktoré vo svojich sociálnych sieťach nechcú (nepohodlné a konzervatívne názory, hovoria tomu „hate speech“). Ako majitelia súkromných spoločností majú na to právo. Aj tak je to však na prvý pohľad nepochopiteľné, alebo minimálne proti-intuitívne. Musím sa priznať, že som si nad touto disonanciou dlho lámal hlavu. Všade vo svete máme bohatých socialistov so šampanským v ruke, z ktorých sú šampióni rovnosti a dobrých úmyslov.

Vysvetlením je stará dobrá chamtivosť. Z týchto technologických inovátorov sa stávajú postupne klasickí rentieri. Ich business stratégia stále viac záleží od väčšieho množstva používateľov, štandardizácie a uniformizácie užívateľského priestoru. Chcú dosiahnuť monopol. Za náhubkami pre nepohodlné názory a monolitickými médiami nie je osobné presvedčenie majiteľov, ale snaha o predvídateľné a škálovateľné podnikateľské prostredie. Facebook napríklad dnes vyberá aké informácie sa vám zobrazujú v novinkách a snaží sa od seba izolovať ľudí, ktorí by sa mohli dostať do konfliktu. Každý má mať svoj priestor na ventiláciu svojich emócií, bez toho, aby očakával nejaký odpor (nebodaj ešte podložený argumentami). Politickú korektnosť, safe space a hate speech treba vidieť pod týmto uhlom. Robí im to väčší zisk. (Aj) Preto dochádza k spojenectvu medzi touto podnikateľskou elitou, médiami a kolektivistickými politikmi. Títo ľudia majú dnes nevídanú moc, ktorá sa vďaka modernej technológií vymyká z klasickej prizmy, z ktorej vychádza ústavné delenie moci medzi štátnymi zložkami. Hypotetická vysnívaná ideálna moderná ústava by mala dnes zaručiť, že nedôjde k takejto akumulácii moci v rukách mienkotvorných médií, politikov, „expertov“ a rentierskych podnikateľov. Dá sa to kľudne prirovnať k rozbíjaniu monopolov.  

Vzbura ľudu a konkurencia medzi elitami

Ľudia, ktorí nepatria do tohto vybraného kruhu a pod týmto systémom skôr trpia, si to samozrejme všimli. Patria sem zástancovia kultúrnej homogenity, konzervatívci (v anglosaskom ponímaní), malí a strední podnikatelia, nonkonformisti, excentrici a iní – všetci ľudia, ktorí na mikro úrovni podporujú slobodu, dereguláciu, decentralizáciu a vyprosujú si priame a nepriame riadenie svojho správania. Je to relatívne netradičné a nečakané spojenie ľudí, ktorí však majú spoločného nepriateľa. Môžu tam byť ľudia, ktorí sú podľa tradičných rozdelení skôr oponentami. Ich správa však rezonuje a získava na sile. Stačí si pozrieť rétoriku a úspechy Nigela FaragaDonalda Trumpa (naozaj si to otvorte a veľmi pozorne počúvajte, čo svojim podporovateľom hovoria, je to veľmi silné). Tu vzniká ďalší zvláštny myšlienkový skrat. Títo páni sa sami dajú považovať za príslušníkov elít. Trump je miliardár a Farage sa isto nemá zle. Ako sa dá vysvetliť, že sú zrazu zástancami „malých a obyčajných ľudí“? Istá časť vysvetlenia je určite cynizmus a oportunizmus. Tento rozpor treba však chápať aj ako súboj elít, a nie len ako súboj poddaných a vrchnosti –  to je však momentálne skôr dobrá ako zlá vec. Dnešnej vrchnosti chýba pluralita a diverzita. Posledné bitky sú skôr bojom „znepriatelených“ elitných klanov o narušenie hegemónie, a nie len povstaním ľudu. Ide o spojenectvo. Nič nového pod slnkom, je to v podstate Game of Thrones. Média Trumpa a podobných až príliš spájajú s populizmom ako akousi originálnou obsahovou ideológiou, pritom to je len taktika. Je to skôr bojom skupín ako ideológií. Populisti chcú starým elitám zobrať ich mediálny priestor, ich peniaze, ich moc. Tento proces je čo sa týka morálneho hodnotenia neutrálny. Momentálne však pôsobí obrodne.

Trump v Amerike buduje svoju značku, propaguje svoje deti (marketing jeho rodiny pôsobí až priam dynasticky) a Farage rozhádal Konzervatívcov a dal Labouristom k dispozícii klinec, ktorý si môžu dať do rakvy. Ničia konkurenčné klany. Títo politici nie sú s výnimkou rétoriky o nič menej "elitársky" ako ich oponenti, a to nehovorím ako kritiku, ale ako poznatok. Do akej miery sú motivovaní vlastnými ideálmi neviem posúdiť. Ešte menej viem posúdiť, či tie ideály napĺňajú. Viem však povedať, že táto konkurencia je prospešná, lebo naštrbuje zhora naoktrojovaný konsenzus ohľadom dôležitých tém, ktoré súvisia s vývojom celej Západnej civilizácie.

Kultúra je dôležitá

Mocenský boj sa však neodohráva len medzi elitami. Dôležitá je aj celospoločenská kultúra, aj keď nás experti chcú presvedčiť o primáte čísel a grafov a neradi diskutujú napríklad o etických otázkach. Politika je v slobodnej spoločnosti podmnožinou kultúry a nasleduje témy dané kultúrou (čiže ľuďmi dole), nie naopak. Snaha expertov o faktický svet je často skôr mocenská taktika legitimizujúca vlastnú existenciu, ako altruistickou snahou o lepší svet. Vždy keď vás nejaký samozvaný expert alebo analytik napomína, majte sa skutočne na pozore. Ich riešenia akosi vždy vedú k prominentnejšiemu postaveniu ich samotných a zriedkakedy medzi nimi príde k názorovému rozporu – sú kasta. Ľudia so sedliackym rozumom toto podvedome vedia a dokážu v mene rovnováhy síl napriek filozofickým výhradám podporiť klan vyzývajúci ten súčasný. Preto Trump a Brexit. Koniec koncov vždy sme považovali striedanie moci za niečo prospešné pre spoločnosť. Len v poslednej dobe sa považuje „stabilita“ za svätú kravu. Prieskumy verejnej mienky všade hovoria, že so systémom treba zatriasť. Tento blog sa nesnaží prosím pekne o konšpiračné teórie, ani o triedny boj, ale upozorňuje v mene slobody na súčasné nedostatky.

Kultúra funguje citovo-podvedome, nie empiricky-racionálne. Prečo sú napríklad niektorí ľudia rozhorčení z prijímania utečencov? Časť týchto ľudí bezpochyby podlieha prehnanej xenofóbii. Potom existujú aj legitímne bezpečnostné hrozby. Je však dokázateľné, že terorizmus spôsobený či už moslimskými utečencami v Európe, alebo Islamským štátom je síce hrozný a treba proti nemu bojovať, avšak v porovnaní s počtom domácich vrážd je zanedbateľný, nech to znie akokoľvek cynicky. Toto je fakt, aj keď ide trocha proti duchu tohto článku. Škody terorizmu nespočívajú síce len v mŕtvych telách, ale hlavne v strachu a paralyzácii, avšak momentálne je táto hrozba emocionálne skutočne nafúknutá oproti realite. Ja si to uznám. Tí, čo to chcú vedieť, si to uznajú a ostatní sa budú v xenofóbnom ošiali dušovať. Tu však nie je skutočný dôvod odmietania utečencov, ten je inde. Ľudí v skutočnosti šokuje uprednostňovanie cudzích ľudí pred vlastnými. Je to prirodzený inštinkt, ktorý máme napriek sofistikovanej spoločnosti všetci stále v sebe. Chránime si najbližších. Merkelová nie je naivná. Ona vie, že nejakí Nemci zomrú, ale bude ich málo a bude to snáď politicky znesiteľné. TÁTO kalkulácia ľudí uráža. Lebo tam sú oni a tu sme my. A prečo by z ich pohľadu mal aj jeden jediný z nich trpieť kvôli veľkým počtom tých iných? Preto ľudí ukľudňujú ploty. Nie, Merkelová povedala, že politický cieľ má prednosť. Nech je ten cieľ akýkoľvek: vytváranie nadnárodnej identity, zamedzenie vojne na Balkáne, medzi Tureckom a Gréckom? Neviem. Ľudí s rovnakou kultúrou a spôsobom života uráža, že musia obetovať svoje prostriedky a životy pre ľudí s inou kultúrou a spôsobom života, ktorých vďačnosť a lojalita je otázna. Toto je emocionálna hra, ktorú populisti momentálne vyhrávajú. Ich oponenti strácajú kontrolu a nemajú odpoveď.

Ako teda poraziť elity? Momentálne sa porážajú samé, a to je dobrá správa. Podceňujú schopnosti svojich oponentov a doplácajú na to. Treba klásť odpor a nedávať si servítku pred ústa.  Mali by sme si to uvedomiť a využívať viac prostriedky, ktoré sú nám k dispozícii. Dôležitou zbraňou je internet. Dnes nie je šírenie myšlienok závislé od vydavateľstiev a novín. Hocikto si môže založiť blog/webstránku. Mainstream lamentuje nad proruskými webmi, hoaxami a podobne. Ani ja ich nemám rád. Som však svojprávnym jedincom, ktorý si vie urobiť vlastný názor. Súčasná vrchnosť tomuto impulzu neverí a chce definovať, čo je správny názor. Títo ľudia sú nominálne považovaní za umiernených, podľa mňa sú však minimálne rovnako nebezpeční ako šíritelia hoaxov. Žijeme v dobe subtílneho riadenia správania. Jedna regulácia tu, jedna tam, tu zákaz, tam kvóta a úľavy (alebo rovno eurofondy) pre tých správnych. Salámová metóda. Vždy keď budete niekoho (obzvlášť expertov) počuť rozprávať o reguláciách pre vaše dobro, buďte prirodzene skeptickí, požadujte silnú legitimáciu a ohláste svoje výhrady. Ozvite sa. Nesnažte sa byť cool a akceptovaní. Takýto prístup je súčasťou riešenia. Naruší to konsenzus. Za stratou dôvery v elity a klasické inštitúcie je ich vlastná arogancia a neústupčivosť. Dnes si už veľa ľudí myslí, že keď počujú nejaký názor tlačený elitami a mainstreamovými médiami, musí byť AUTOMATICKY nesprávny. Je to škoda, lebo nemusia byť všetky nesprávne. Takto môžu padnúť aj dobré časti dnešného systému. Treba to však už dotlačiť do konca, avšak stačí návrat rovnováhy, nie úplna deštrukcia dnešných štruktúr.

V mene slobody

Po vojne však treba znova zasiať polia a opraviť mosty a priehrady. Nestačí byť proti niečomu, treba byť aj za niečo. Mne osobne by sa pozdával návrat k individuálnym slobodám. Návrat ku klasickému ponímaniu ľudských práv, a nie ich zvrátená moderná podoba, v ktorej máte právo na dostatok peňazí, vzdelanie, štastie, spokojnosť, bezstarostnosť a aj feng-shui.  Taktiež by sme sa mali pozrieť na koncepcie rovnosti – či nesmerovať rovnosť skôr smerom k rovnakým právam (a povinnostiam), ako k rovnosti výsledkov. Rovnosť výsledkov by mala byť braná ako pozitívny vedľajší produkt, nie ako samoúčel. Rovnosť práv a možností si občas bude vyžadovať väčšiu reguláciu (napr. Facebook podľa mňa treba regulovať, hlavne jeho zhromažďovanie dát, nie však hate speech), ale väčšinou MENŠIU reguláciu. Rovnako ako bola v 70. rokov 20. storočia potrebná myšlienková obroda, tak je potrebná aj dnes. Máme pred sebou začiatok ďalšieho cyklu. Tento cyklus si vyžaduje lídrov. Politických, kultúrnych, spoločenských. Prvým lídrom je však každý človek pre seba. Sloboda jednotlivca. Sloboda názoru. Vlastnícke právo. Suverenita národov. Ich suverenita vychádza zo suverenity všetkých svojich občanov. Požadujte tieto slobody a pri ich obmedzovaní 10-krát merajte. Takto sa dá svet meniť k lepšiemu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Exministerska Schmögnerová: Nie som spokojná so Smerom

Korupcia a klientelizmus odčerpávajú značné zdroje, ale to nie je taká suma, ktorá by dokázala zmeniť zdravotníctvo a školstvo, tvrdí Brigita Schmögnerová.

KOMENTÁRE

Viete, čo je oveľa väčší problém ako utečenci?

Orbánova vlada sa pýta desivé otázky, no dáva ešte desivejšie odpovede.

SVET

Rusko o zostrelenom lietadle klamalo. Dôkazy si vymysleli

Pred dvoma rokmi ukázali zábery dokazujúce vinu Ukrajiny.


Už ste čítali?